Športujte - buďte úspešní, s podporou však nerátajte

Autor: natália vargová | 25.4.2014 o 15:50 | (upravené 27.4.2014 o 23:29) Karma článku: 11,76 | Prečítané:  1053x

Názov tohto príspevku, sa nesie v duchu vlastnej skúsenosti. Moje meno je Natália Vargová. Mám 21 rokov, pochádzam z Bratislavy a narozdiel od mojich rovesníkov sa moje piatkové večery nenesú v štýle párty, cigariet a opojení alkoholu. Od svojich 7 rokov( s menšími vynútenými prestávkami) sa venujem svojemu najväčšiemu koníčku, športu zvaný Taekwon-do. Šport, ako taký ma fascinoval od malička a vďaka pár náhodám, dnes už môžem povedať, že sa Taekwon-do (inak bojový šport pochádzajúci z Kórei) stal mojou obrovskou vášňou a životným štýlom.

reprezentácia Slovenska na ME v Barcelonereprezentácia Slovenska na ME v Barcelone
V súčasnosti som držiteľka čierneho pásu a I. Danu (Dany predstavujú majstrovské stupňe v Taekwondo). Vďaka Taekwon-du som sa naučila skutočne veľa, spoznala mnoho úžasných ľudí, ktorí sa mi stali druhou rodinou a spolubojovníkmi. Taekwon-do – ako športová aktivita, si so sebou vypýtala aj svoju daň. Mnohí moji kamaráti, by mohli rozprávať o vete: „Prepáčte, nemožem, ja mám tréning.! ÁNO. Som jedna z tých ľudí, ktorí sa pre svoju záľubu zapália a pre mnohých aj keď je to nepochopiteľné, obetujem mimo iných bežných dní aj sobotnajší spánok... a prečo??? Lebo jednoducho.. TRÉNING. DÔLEŽITÉ je však zdôrazniť, že ja NIE SOM JEDINÁ. V Bratislave a v jej okolí, je veľké množstvo ľudí, ktorí sa Taekwon-do venujú, a zasvätili mu svoj život. Nesrandujem. Tak napríklad mojim trénérom, je afgánec Matiullah Karwandgar, ktorý vo svetovom Taekwon-do predstavuje pojem. (Má čierny pás a VII. Dan – je to hodnosť, akú v Taekwonde dosiahne len málokto).Okrem toho, že je doslova a dopísmena majster svojho koníčka, je vzdelaný, keďže sa stal doktorom po vyštudovaní medicíny. Práve on bol tou osobou (aj spolu s jeho bratmi) ktorá priniesla Taekwon-do na územie Slovenska. Tento človek  pre všetkých jeho žiakov predstavuje úctu a rešpekt.

V Taekwon-do sú morálne zásady na prvom mieste a rovnako tak sa dbá na to, aby človek, ktorý sa rozhodne cvičiť, cvičil naplno a oddane. A to teda aj veľká skupina ľudí skutočne robí. Dokazujú to aj výsledky na medzinárodných uróvniach, ktorých sa zúčastňujeme. A nie len že sa zúčastňujeme, ale aj úspešne reprezentujeme našu krajinu vo svete. Posledným, mimoriadnym úspechom na medzinárodnej scéne bola účasť, nás, reprezentantov na Majstrovstvách Európy v Barcelone. Osobne, som si z tejto súťaže odniesla 4 cenné kovy, ale omnoho zaujímavejšie je spomenutie faktu, že 19 reprezentantov si dokopy prinieslo 27 kovov. ZDÁ SA TO NEUVERITEĽNÉ? Možno, ale to je realita a odmena. Odmena pre tých ktorí, sa snažia venovať niečomu zmysluplnému. Ale realita z ďalšieho pohľadu je skutočne zarmucujúca.

Všetky náklady spojené s účasťou a reprezentovaním Slovenska, sme si hradili sami. Štát, neprispel ani cent. Ono, kto by to aj čakal, že toľkým neznámim športovcom dá niekto príspevok. No práve po úspechu, ktorí sme skutočne zaznamenali a nedá sa poprieť... Hlavní funkcionári Taekwon-do skutočne dúfali, že sa vďaka úspechu, podarí aspoň vyťažiť aspoň minimálne prostriedky na to, aby sme mohli reprezentovať i naďalej.  Na naše sklamanie sa tak nestalo. A ako to už býva, úspech sa na Slovensku zrejme neodpúšťa - keďže sa našli aj takí, ktorí si mysleli, že sme si ziskom medailí zarobili a že to bola zrejme aká si fraška..Nie nebola!
K zamysleniu a koniec koncov, aj tomu, že som sa odhodlala zverejniť pozadie tohto celého ma doviedla otázka, v čom je náš šport menej cenný ako napríklad hokej? Áno, odnímajúc od toho, že som skutočne obrovský milovník hokeja (ktorý vlastní permanentku na hokejové stretnutia) musím povedať, že je naozaj smutné keď jeden šport dostáva prednosť pred druhým. Viem,  funguje to tak v dnešnom svete takmer všade, ale v čom je reprezentovanie rodnej vlasti iné? Či je to populárnejšie alebo nie, myslím, že taký úspech aký sme dosiahli minulé leto, nie každý financovaný šport od štátu je schopný dosiahnuť.

O to smutnejší je fakt, že sme sa všetci nabudení a povzbudení úspechom z Barcelony tešili na obrovskú, najväčšiu udalosť – Majstrovstvá Sveta v Taekwon-do, ktoré sme mali naozaj na dosah ruky.. v Ríme. ÁNO, nie omylom som použila minulý čas... Aj keď spomínané majstrovstvá sa konať budú, my sme sa vďaka (ne)fungovaniu systému nastaveného v štáte a „podpory“ museli našich nádejí o zabojovanie na tejto udalosti museli vzdať.. a prečo? Jednoducho pre peniaze, laicky povedané, na Slovensku nie je situácia aby si bežne pracujúci človek, ktorý si hradí náklady súvisiace s bežným životom a voľnočasovými aktivitami dovolil hradiť aj nazvime to „výlety na 3 dni s veľkymi finančnými nákladmi“. Napriek tomu, že sme skúšali hľadať podporu aj tam, kde sa nám na začiatku zdalo sa o volanie o pomoc márne, skúsili sme. A skúsili sme naozaj všetko možné. Žiaľ, život nie je rozprávka a nie nekončí sa vždy šťastne...

Tento príspevok je len akýsi posledný výkrik, ktorý si možno raz nájde svojho spasiteľa...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?